Nik ťa neohodnotí tak dobre ako obľúbený kolega

Tento týždeň nám náš TOPmenežment oznámil, že sa budeme hodnotiť. Nie len tak hocijak obyčajne, ale naozaj seriózne za pomoci externej konzultantskej firmy za veľamoceurokorún. V záujme zachovania serióznosti nám celý tento proces prišiel odprezentovať pán z danej firmy. Mal oblek bez kravaty a jeden slide o samom sebe úžasnom. Mal aj okuliare a ani na chvíľu sa nenechal vykolajiť zasadačkou plnou ľudí, ktorí sa viac smiali a šuškali si ako by počúvali čo sa vlastne ide diať. 

Kľúčovým slovom celej prezentácia bola anonymita pretože hodnotenie bude anonymné. Nie len tak akože, ale naozaj lebo budeme hodnotiť 7 kolegov, ktorých mená síce ja poznať budem, ale oni nebudú vedieť, ktorý kolega ich natrel, že nie su proaktívni. Ale vedenie to vedieť bude takže si stačí počkať na najbližší tímbilding kde Vám to medzi dvoma pohármi vína nabonzujú.

Aby sme sa nebáli a boli ozaj úprimní v hodnotení kolegov, hodnotenie nebude mať vplyv na zvyšovanie platov, či výšku koncoročných odmien. Ako správne poznamenal kolega Braňo, na finančné ohodnotenie síce nie, ale o udržaní si pracovného miesta sa nič nevravelo.

Dôraz, s akým sa upozorňovalo na anonymitu celého procesu sa mi obzvlášť páčil. Najviac hneď v druhý deň keď nám dotazníky dorazili a z hlúčiku kolegov pred kuchynkou bolo počuť len :

- "A ty koho más? Ja mám Jana, Joža, Sandru a Andreu." pýta sa Daniel vyplašeného Martina.

- "Ja mám teba. Ty mňa nemáš?" skúsi nesmelo Lukáš a ukazuje na Daniela.

- "Ja, ja, ja ťa mám. Máš ma aj ty?", hlási sa Peter od rýchlovarnej kanvice.

- "A koľko ľudí hodnotíš?" kričí mu späť Lukáš.

Lukáš celkovo toto anonymné hodnotenie doviedol do dokonalosti : "Počuj, keď ma budeš hodnotiť prídem si to vyplniť ja k tebe a ty si zasa prídeš vyplniť seba ku mne."

Hlavne anonymne! 

Poobede sa diskusia presunula od osôb k samotným otázkam :

- "Tu je napísané, že či kontrolujem po nej výstupy. Čo tam mám napísať? No, áno, kontrolujem lebo to je moja práca. Alebo to znamená, že či kontrolujem lebo robí chyby? Nerobí. Ale keď napíšem, že nekontrolujem tak nebudem ja mať problém, že si nerobím svoju prácu?" 

- "Neviem, tak rozpíš to do poznámok na konci dotazníka."

- "Jasné! A to kto si má pamätať každú chobotinu do poznámky!"

Tí aktívni sa pochlapili a pri poobednej cige už mali polku kolegov zhodnotených. Diskusia sa zvrtla k objektivite hodnotení :

- "Ja som hodnotila vás dve. Akože jasné, že som ti dala najlepšie hodnotenie." skúša Dana na Lauru a Sandru.

- "Jasné, však ako inak! Ja som vám tiež dal najlepšie. Ale dal som aspon jedno o jedno horšie, aby to nebolo akože okaté" priznáva farbu Braňo a pokračuje "ja som dal vlastne všetkým dobré hodnotenie." Sandra, Dana a Laura prikyvujú.

- "Ja tiež. Už mi ostal len Jano. Tomu, ale dám riadne!" teší sa Dana ako sa konečne vyblázni na hodnotení kolegu.

- "Nooooo, počkaj! To ako mu ja naložím to nedá nikto!" zabojuje Sandra a Laura sa od srdca škodoradostne zasmeje.

Nuž, prvý deň hodnotení by sme mali. Bilancia úspešnosti anonymného dotazníka - dvaja kolegovia to elegantne obídu, všetci vedia kto koho hodnotí a zomknutí kolegovia si aj nadalej držia stranu. Janovi stranu nedrží nikto, ibaže by si ju podržal sám....ale to už je iný príbeh.